AK2017 - 19. den

19. prosince 2017 v 6:00 | Drobeček
HODNOCENÍ Z 18. DNE:
ODMĚNA: Z minulého dne Masterball získává Oumi. Gratuluji.
Jelikož se minulé pisatelské soutěže zapojilo málo lidí, možná šťavnatější odměna vás namotivuje!

1227-1
Hlavní cena pro vítěze je tento Arctic Luxray (Lv. 10).
Stále vás to neláká? Fáájn! Co když řeknu, že můžete mít už dost nesmysluplných povah, které Enwy vytváří a můžete si tedy zvolit své pohlaví pokémona a povahu? Hm? HM?!
Samozřejmě není zadarmo a pokémon je jeden jeden. Pro toho nejnadanějšího.
O CO JDE?
Povídka. Je to pisatelské soutěž. Nečekali jste, že?
PODMÍNKY? Ano.
  • Povídka musí mít minimálně 700 slov. Na obsah se samozřejmě hledí více, ale chceme, abyste si s tím dali trochu práci.
  • Povídka se musí týkat světa Pokémonů. Tématem a námětem bude "Polibek pod jmelím". Jak už povídku pojmete a co v ní bude je čistě na vás.
  • Při hodnocení se nebude hledět jen na délku a pravopis, ale i na to, jak je povídka originální a zajímavá.
  • Povídka se musí týkat Vaší postavy, čili máte jen pokémony, které máte a jste to, co jste. Příběh by se měl ideálně odehrávat v jednom z prostředí tohoto světa, nikoliv jinde.
Povídku lze zpracovat do 24.12. 23:59. Vyhodnocení bude 25.12.
Všechny povídky budou skryté, publikovány budou až v datum vyhodnocení.
Hodně štěstí!

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rory Rory | 22. prosince 2017 v 15:18

Lilithine kroniky; Časť prvá

(Lilith´s POV)
Kde bolo, tam bolo, za siedmimi donutovými horami a za siedmimi donutovými dolami, kde sa donuty sypali a poffiny liali... nie? Tak nič... ale začiatok by to bol dobrý, že? Presne ako z tej knihy od toho... toho... rozprávkara... Hánš Adjersen? ...alebo nejako tak! Pff, v ľudských rozprávkach sa nevyznám. Ale teraz...  pohodlne sa usaďte a užívajte si príbeh o tom, ako životne dôležití sú pre ľudí Incineroari!

„Hehehe, vyhrala som!“ div že som netancovala oslavné tančeky, ale... bola mi zima. A navyše, som Incineroar. Tí netancujú! To by bolo tak ponižujúce!
„Len preto, že si všetok sneh roztopila...“ zamrmlala Rory potichu, a ja som ju aj s mojím super-sluchom len ledva počula. S úškrnkom som si odfrkla. „No a? V konečnom dôsledku som bola najlepšia! A žiadne pravidlá som neporušila, vieš prečo? Pretože guľovačka pravidlá nemá...“ pokrčila som plecami.
Rory zagúľala očami... kto ešte gúľa očami, hm? ... oh, moja trénerka. Jasné. Vlastne to robí často... aspoň myslím. Alebo to robí len predomnou? No, každopádne, zagúľala očami a postavila sa. Začala zo seba oprašovať sneh, no vzhľadom na to, že bola celkom dosť premočená jej to nebolo nič moc platné... niekde hlboko, hlboko vo mne sa ozvalo svedomie... aspoň myslím, že tak tomu ľudia hovoria. Rýchlo som ho ale zaplašila, trocha vody ešte predsa nikoho nezabila, nie? Teda... ak nedostanú ten... tú... chorobu! Presne tak, tú chorobu! Ľudia sú naozaj neuveriteľne krehkí... po troche snehu dokážu celé dni kašľať, smrkať, kýchať a robiť kopec iných nechutných veci... a ešte sa tvária, ako strašne sa cítia, pff! Keby mali taký poriadny kožuch a nenosili na sebe len také handry....
Môj myšlienkový pochod bol zákerne prerušený chladom. Čo to...?
Aurea a jej snehový útok. Samozrejme, ako ináč. Ten XXL plyšák bol síce roztomilý, ale ani to ju nezachráni pred mojim hnevom! Prečo na mňa útočí po tom, ako som ju šetrila? Zvrtla som sa k nej. „Čo to robhmf? Shof, shof, vzháfhah ha!“
S ústami plnými snehu sa moc dobre nerozpráva. Vlastne je to ešte horšie, ak ste Incineroar alebo iný ohnivý pokémon a ten sneh behom pár sekúnd roztopíte na vodu. Brr, mala som pocit, že mi zamrzne mozog a zároveň sa zadusím vodou... a tí podrazáci sa len smiali. Hej, ja som v nebezpečenstve, vážení! „Výborne, Aurea, to by ma nenapadlo!“ počula som svoju trénerku a keď som vzhliadla, objímala XXL plyšáka. Aj Ace sa smial! Heeej, to tu so mnou naozaj nikto nesúcití?!?
Prudko som sa zvrtla a odpochodovala od nich preč – nie ale až moc ďaleko, veď čo keby sa tu objavil Calas, hm? Kto by na tých dvoch dal pozor? Vlastne... ľudia sú neschopní na viac ako jeden spôsob. Vážne. Minimálne ten môj. Bezomňa by bola stratená, áno, áno!
Hnev ma pomaly opúšťal, no tom som na sebe nemohla nechať poznať. Podpálila som najbližší konár... a keď sa rozhorel až moc, v panike že podpálim celý les, som ho zapichla do snehu. Toto sa nejaký čas opakovalo a ja som bola do svojej novej zábavky tak zabraná, že som si ani nevšimla, že pri mne pristál Ace. „Stále trucuješ?“
„Hmpf!“ odfrkla som si a odvrátila som sa od neho. Musím si zachovať nejakú tú dôstojnosť, nie? A hrať sa na nedostupnú na samčekov vždy funguje... potom sa doslova prosia, aby pre nás mohli niečo spraviť. Teda... aspoň tak mi to niekto hovoril. Kto vie? Celý život pred tým, ako som dostala svojho človeka, teda Rory, bol trochu nejasný. Nebolo v ňom veľa donutov, takže asi preto.
„Lilith...“ natiahol nespokojne Ace a prešľapol. Vyzeral, že na snehu mu nie je najpohodlnejšie. Ani sa mu nedivím, tie jeho kuracie nožičky museli mrznúť. „Nie si nahnevaná kvôli troche snehu, že?“
„Áno!“ vyhŕkla som a úškrn v Aceovom hlase som úplne počula. „Áno, nie si nanevaná?“ Zamrkala som. On práve... „NIE! Nie som! Teda áno! Moment... čo?“ Ďakujem, Pidgeot jeden ulietaný, dokonalo si ma zmiatol. A to pekné nie je, nie, nie, nie. Ani trošičku. Vlastne je to celkom hnusné! Áno, presne tak! „ACE!“ zavrčala som a keď sa predomňa znovu pretočil, obrátila som sa mu chrbtom. „Lilith...“ vzdychol znovu. „Prepáč že som sa smial, stačí?“
Zarazila som sa, keď mi v hlave skrsol lilitský plán. (Úžasné, mám dokonca vlastné prídavné meno!  Chápete, chápete? Lilitský, ako od slova Lilith! A Lilith je diabol, takže ako diabolský! A Lilith som ja! ... nič? Tak nič, poďme ďalej...) Môj úžasný dokonalý plán obsahoval vec, ktorú som si vyhliadla už dávnejšie, ale nemala som sa k nej ako dostať. A tá vec sa volá imelo.
„Ak chceš aby som ti odpustila.... musíš mi doniesť jednu rastlinku...“ začala som opatrne a Ace len naklonil hlavu na stranu, čakajúc čo bude ďalej. Ukázala som na imelo na strome. „Nedočiahnem tam. Ak mi ho donesieš... odpustím ti!“
Videla som, ako Ace chvíľu rozmýšľal. Potom hodil podozrievavý pohľad smerom k Rory a nakoniec vzlietol. Imelo mi potom spustil na hlavu a dosadol vedľa mňa. „Ale nepovieš, že som ti to dal ja!“
Len som si odfrkla. Jasné, Ace, len si neznič reputáciu. Niežeby to bolo tak, že by nám odpustila aj masovú vraždu, že??
Striasla som imelo na zem a potom som ho pozbierala. Chvíľu mi trvalo, kým som ho pozväzovala dokopy – pripisovala som to obrovským Incineroar-rukám. Nie mojej nešikovnosti, ani omylom. Nakoniec mi musel pomôcť aj Ace (Ace!!! Ktorý má len nohy a namiesto rúk krídla!!! Hanba mi...), no výsledok za to stál. Imelo kytica vyzerala... roztomilo. Jop, presne tak! Roztomilo, roztomilo! A čo by vyzeralo ešte roztomilejšie? Hm....? No predsa Rory a Calas pod ním!!
„Čo presne sa ideš pokúsiť spraviť?“ spýtal sa podozrievavo Ace a ja som sa zazubila. Čo najnevinnejše, aj keď to naňho dávno neplatilo. Pff, mala by som v ňom znovu vzbudiť ten rešpekt, ktorý mal keď som sa čerstvo vyvinula.
„Nič zlé, nemusíš sa báť. Vlastne idem dopomôcť vianočnému... zázraku!“ zazubila som sa, strčila imelo za chrbát a pomaly som sa vybrala späť k Rory. Po ceste ma ale upútal obrovský, ružový macko, ktorý ku mne trielil. Nestihla som sa ani spamätať a už ma drtil v objatí. Bol mi až moc známy... ak tu ale bol on... znamená to, že tu je aj Calas?
Môj plán mal odrazu oveľa vyššiu šancu na úspech. Keď som sa od Beweara odtrhla (a on zamieril za Aceom, ktorý ale vyletel do vzduchu v snahe mu uniknúť), začala som prepátravať okolie. A naozaj! Calas mieril k Rory s tým svojím roztomilým úsmevom... Awww, sladké!
Zvrtla som sa a vrátila som sa späť k Aceovi a teraz aj Bewearovi. „Hej, hej, bojová porada! Potrebujeme to dostať nad nich,“ ukázala som najskôr na imelo a potom na Rory a Calasa. Bewear si pretrel oči, pozrel na mňa a keď uznal, že Acea neobjíme, pritúlil sa ku mne. Oh, chrbtica moja milá, prepáč mi to! Ale za lásku sa trpí, aj keď to je láska mojej trénerky! Stojí to zato, ver mi!
„Aceeee? Zachránila som sa pred popraskanými kosťami... bež to nad nich dať!“ strčila som k nemu imelo, no Ace nevyzeral zrovna ochotne. Pff, toľko k vďačnosti. Imelo sa ale zázračne z mojej ruky zdvihlo a začalo levitovať smerom k páriku.
„O to sa postarám ja,“ ozvalo sa za mnou. Vyšklbla som sa Bewearovi a otočila som sa. Delphox.
„Ty si Delphox!“ prehlásila som, a keď nad tým tak teraz uvažujem... no, zrovna inteligentné to nebolo. Delphox prevrátila oči a prisahala by som, že som od nej počula niečo ako: „Nehovor!“ Len som potriasla hlavou. „Di... Du... De... Da... Dafné!“ zajasala som, keď som si vybravila meno. Delphox prikývla. „To som ja. Ty si predpokladám Lilith!“ Nadšene som prikývla. „To som ja! Lilith, Démonka, Odborníčka na lásku a tak ďalej... A ty si odteraz moja spolupáchateľka v akcii Dať dokopy Rory a Calasa!“ Delphox len zamrkala.
„To-“ začala, ale ja som ju prerušila. „Sledujte!“
Imelo sa zastavilo nad Rory a Calasom. Rory si to všimla ako prvá a majstrovsky sčervenela... žeby jej bolo teplo? Calas znovu nahodil ten svoj úsmev a niečo jej povedal, čo som ale ani ja so svojím supersluchom nepočula. Potom sa k nej naklonil bližšie a-

„-ith? Lilith?“ pomaly som zamrkala a otvorila som oči. Prvé čo som si všimla bol Ace, ktorý mi mával krídlom pred tvárou. „Si vpohode?“
Nechápavo som prikývla. „Čo... kde je Calas? A Bewear? A Delphox? A kde je moje imelo? A prečo-“ Ace ma prerušil. „Hou-hou-hou, Lilith! Pekne pomaly! Calas? Tu? Si si istá?“ začal sa obzerať.
„Ace? Čo presne sa stalo?“ spýtala som sa podozrievavo. Kto mi zničil môj super plán ako ich dať dokopy???
„No... guľovali sme sa a ty si padla na kameň a udrela si si hlavu... Rory celom slušne spanikárila,“ uchechtol sa, „a tak ju Aurea a Joker zobrali preč, nech sa ukľudní... a keď sa preberieš, máme prísť za nimi!“
Len som naňho zízala. To nieje možné... uskutočnenie môjho dokonalého plánu sa mi len zdalo? Nieeeeee! (Aby bolo jasné, v tomto momente som sa cítila, ako keby sa mi zrútil svet.)
„A tiež by som sa ti chcel ospravedlniť... tak trochu som to bol ja, kvôli ktorému si si udrela hlavu...“ zamrmlala Ace a uhol pohľadom. Chvíľu som naňho len nechápavo mrkala, no postupne som sa rozjasnila.
„Ace!“ predniesla som slávnostne a ukázala na najbližší strom. „Odpustím ti, ak mi donesieš imelo..."
Fin

Komentáře jsou uzavřeny.


Aktuální články

Reklama
ZDROJE:
Obrázky, týkající se pokémonů - Serebii / Bulbapedia / Pokecheck
Ikonky - Serebii
Obrázky herních míst - Dragonith (dA), UkeSora
Některé články převzaty z minulého světa - pokemon-rpg-game.blog.cz;
autorská práva vyhrazena
Design blogu je v autorství (c) Enwy & Dragonith, slouží pouze k použití leagueofpokemon.blog.cz
Pokémon patří společnosti Nintendo, Creatures a GameFreak

".... a všechny kousky skládanky pak zapadnou do jednoho..."