RCH: Alola - Poušť Haina

10. května 2017 v 16:42 | Enwy
Výsledek obrázku pro haina desert

Poušť Haina není jediná poušť v Aloze, je však tou největší a obsahuje mnoho spletitých podzemních chodeb. Jeden se tu snadno ztratí v písečné bouři nebo ho sužuje hlad a žízeň, nemá-li dostatečné množství zásob, poněvadž široko daleko nemá žádné místo, kde byste mohli bezpečně zastavit. Poušť je připojená k Route 22.

pancham_xy_animated
Pancham
(Lv. 20+)
fennekin_xy_animated
Fennekin
(Lv. 20+)
sandshrew_xy_animated
Sandshrew
(Lv. 20+)
vibrava_xy_animated
Vibrava
(Lv. 10-23)
spearow_xy_animated
Spearow
(Lv. 8-17)
trapinch_xy_animated
Trapinch
(Lv. 28-31)
cubone_xy_animated
Cubone
(Lv. 20-41)
scraggy_xy_animated
Scraggy
(Lv. 13-29)
nincada_xy_animated
Durant
(Lv. 21-35)
nidoranm_xy_animatednidoranf_xy_animated
Nidoran
(Lv. 23-47)


Pro chytání do komentu napiš:
1. Pokémon, kterého chytáš
2. Pokémon, kterým chytáš
3. Průběh chytání + jakým ballem
Je povoleno používat jakékoliv pokébally a není nutné používat onoho pokémona s Lv. 20+, ovšem musíte ho mít při vstupu u sebe.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Emma Emma | 19. května 2017 v 10:25 | Reagovat

1) Pancham
2) Dartrix Aero
3) pokéball
Spolu s Aerom, ktorý si veselo poletoval okolo mňa a skúšal, čo všetko jeho novovyvinuté telo dokáže, sme putovali naprieč regiónom Alola, nájsť pre nás nového kamaráta a parťáka do skupiny. Veď predsa len sa to lepšie ťiahne viacerým, ako iba dvom, no nie? Míňali sme ihličnaté, ale aj listnaté lesy, prešli sme aj horami s toľkými skalami, až to ako kamenný les vyzeralo, dokonca aj lúkami a pralesom, až sme sa dostali ku ceduli, ktorá bola mierne zaprášená a zničená. Podišla som k nej bližšie a snažila som sa rozlúštiť, čo tam stojí.  
OR       PEČ      O -    NE     BY
2 km
Týchto pár písmeniek, bolo jediné, čo som vedela prečítať. "Aero, vidíš tam niečo?" Opýtala som sa ho, na čo mi zletel Dartrix na hlavu, aby sa pozrel čo som našla. "Neznie to zlovestne. Poďme ďalej." Nadšene vyhlásil a my sme sa teda pobrali ďalej, nevedno kam.
A vážne, po 2 kilometroch sme niekam aj došli. Zostali sme stáť na vrcholku kopca, pod ktorým sa rozpestierala obrovská púšť. Nebolo vidno ani jej koniec. Pozrela som sa zarazene na Dartrixa. "Tak, navrhujem ísť si najprv nabrať zásobu vody." Navrhla som a Dartrix ani nečakal na povel a išiel sa porozhliadnuť po najbližšej rieke. Po pár minútach prišiel ku mne a odviedol ma k nej. Nabrala som do fliaš zásobu, kebyže v púšti trochu dlhšie pobudneme, predsa len bola obrovská, a vrátili sme sa na miesto.
"Tak, dobrodružstvo čaká nie?" Povedala som nadšene aj keď trochu nervózne a vydala som sa do púšte. Aero nečakal a hneď sa rozletel za mnou a nadšene okolo mňa znovu poletoval. Aj napriek tomu, že bol po tréningu, bol docela čulý.
Púšť bola ako bez života, čo sa aj dalo čakať. Žiadne stromy, krìky a ani len pokémoni. "Čo sa dneska všetci rozhodli dať si voľno alebo čo?" Zmätene som sa obzerala okolo seba. Postupovali sme ale ďalej a hľadali akýkoľvek náznak života. Po hodine bol už Aero unavený, tak som mu pokynula, aby mi sadol na hlavu, že ho ponesiem aspoň chvíľu.
Po chvíli som už ale aj ja bola unavená, predsa len slnko poriadne svietilo a nikde nebolo tieňa. "Dajme si pauzu, dobre?" Navrhla som a zastala. Aero zletel na zem a ja som mu ponùkla trochu vody, ktorú s nadšením vypil. Napila som sa aj ja a odložila flašu, keď v tom som si uvedomila, že si nevidím od kolena dole nohy. "Aero, myslím že máme problèm." Vyhlásila som, keď po pohľade na Aera, ktorému sa stalo to isté. Začala som mierne panikáriť a v hlave sa mi začali vytvárať tie najhoršie scenáre. "Skús použiť Leafage do toho piesku!" Bohužial tak beznádejne ako som sa cítila, tak aj vyšiel tento plán. Lístie sa iba ďalej ponorilo do piesku. Keď už mi trčala iba hlava vzdala som sa ilúzii. "Som rada, že som s tebou mohla stráviť aspoň Aero. Mám ťa rada." Vyhlásila som, na čo mi Aero povedal to isté a piesok nás nemilosrdne vtiahol do seba.
Čo som ale nečakala bolo to, že som sa ocitla v nejakej podzemnej chodbe. "Tak keď takto vyzerá posmrtný život v nebi, nechcem ani vedieť ako vyzerá peklo." Skonštatovala som sucho a oprášila som sa od piesku. Čo som ale nečakala, boli až dva smiechy. Zarazene som sa otočila a uvidela som pred sebou sedieť drobunkú pandu, pokémona z názvom Pancham. Spýtavo som sa pozrela na Aera, ktorý sa na mňa pozrel rovnako zmätene. "Teba tiež stiahol piesok? Či zomrel si inak?" Opýtala som sa, na čo som dostala iba ďalšiu salvu smiechu z Panchama. "Nie....sme... mŕtvy." Poradilo sa mu povedať cez smiech. Chvíľu som potrebovala vstrebať čo práve povedal, tak som sa iba nemo naňho pozerala. Aero to pochopil skorej a začala sa rovnako smiať a ja som sa k nemu neskorej pridala. "Nezomreli sme Aero!" Nadšene som zvýskla a objala ho. "Ďakujeme milý pane za túto úžasnú správu." Hrane som sa poklonila Panchamovi, ktorý mi to opätoval spolu s ďalším smiechom. "Vy ste ale vtipná dvojica." Poznamenal, keď sa mu podarilo dosmiať. Potom som sa ale iba zmätene pozrela okolo seba. "A kde to teda sme, keď nie sme tam hore." Opýtal sa Aero otázku, ktorú som si pokladala aj ja. "Podzemné chodby. Pod púšťou je ich mnoho. Táto je ale zaterasená z oboch strán." Povedal už trochu smutnejšie, zjavne je tu už dlho. "Ako si tu už dlho Pancham? Nechceš vodu, alebo niečo pod zub? Možno mám ešte tyčinku..." povedala som poslednú vetu zamyslene a ani som nečakala na odpoveď a začala som sa prehrabávať v batohu. Nabralo sa mi doňho ale veľa piesku, tak som ho musela celý vysypať na zem. Aero odtiaľ vybral dve tyčinky a vodu. Jednu podal Panchamovi spolu s vodou, ktorý sa najprv vzpieral, ale nakoniec ochabol a zobral si ju, a druhú rozlomil na polovicu a jednu ziedol. Ja som zatiaľ nahádzala všetky veci späť do batohu a vďačne som zjedla druhú polovicu tyčinky. "Ako si sa sem vlastne dostal?" Opýtala som sa Panchama, keď nastalo ticho. Zdalo sa, že tu pobudneme dlhšie, tak som si sadla na zem. "No prechádzal som chodbami ako každý deň, keď sa predo mnou zosypal piesok. Otočil som sa teda že sa vrátim, ale rozsypal sa potom aj tam. Keďže tu bolo dosť piesku, nikto nepočul že som volal o pomoc." Vysvetlil nám a potom sa spýtavo pozrel na nás. Ja som mu teda porozprávala, aj s pár komentármi od Aera keď som na niečo zabudla, ako a prečo sme sa dostali sem do chodby a prečo sme vlastne išli na púšť. Začal sa smiať, keď som opisovala scénku, kedy som si myslela že zomrieme. Snažila som sa to uhrať, že som sa vôbec nebála, ale Aero sa do toho hneď s úškrnom vrhol. "No, tak som mala emocionálnu chvíľku." Uškrnula som sa na Aera späť, ale láskavo som ho pohladkala. Pancham podišiel kúsok k nám bližšie, už nesedel tak ďaleko od nás. "A ako ste sa vy dvaja spozanli?" Opýtal sa nás so záujmom. Začala som mu teda hovoriť, ako som si Aera ešte ako Rowleta vybrala u profesora v labáku, o našom prvom zápase a že nemám rada keď tréneri podceňujú chovateľov. Potom o našom výlete a stretnutí Meowthov a Ursaringa a dokonca aj o našom tréningu. Aj sama som bola prekvapená, koľko sme toho zažili a ako krátko spolu vlastne sme. Mala som pocit, akoby sme boli spolu už odvždy. Pancham nás celú dobu pozorne počúval a pri historke o Ursarigovi sa znovu radostne zasmial. "Aj ja by som raz chcel vidieť niečo iné ako púšť." Povedal Pancham a na chvíľku sa zasnil. Potom nám aj on povedal o jeho rodine a živote tu. Hovoril ako sa väčšinou pohybujú po chodbách, pretože na povrchu je moc teplo, hovoril aj o jeho veľa súrodencoch, hlavne tých mladších. On už bol jeden z tých starších, takže mal akúsi voľnosť, ale že aj tak nikdy nikoho inèho okrem jeho nelákalo ísť preč.
Takto to pokračovalo aj ďalej. Dozvedela som sa veľa vecí o Panchamovi, ale aj Aerovi, ktorý sa konečne docela rozhovoril. Nie žeby bol nejaký tichý, ale predsa len nikdy nepovedal čo i len nejakú dlhú vetu. Potom mi ale začalo škŕkať v bruchu, pretože moje brucho vnímalo, že už dlho nič poriadne nejedlo. "Myslím, že by sme sa mali odtialto nrjako dostať." Navrhla som a pokémoni odhodlane prikývli. Tázavo som sa pozrela na Panchama. "Asi neovládaš hrabavý útok čo?" Dostalo som iba záporné krútenie hlavy. "No, tak to zvládneme aj bez útoku nejako. Začnime tam všetci traja, možno sa prehrabeme na druhú stranu." Navrhla som, pretože nič iné sa ani robiť nedalo. Začali sme teda všetci traja hrabať na jednej strane. Mala som ale pocit, že je to beznádejné. Akonáhle som vyhrabala dieru, zase sa dole zosunuk ďalší piesok. "Tadiaľto to nepôjde Emma." Povedal Aero a beznádejne sa na mňa pozrel. Pozrela som sa na steny chodby a podišla som k nim. "Toto nevyzerá ako piesok. Mojli by sme rozbiť tie a dúfať, že sa dostaneme do inej chodby." Povedala som a Pancham iba prikývol, že vedľa aj jedna chodba je. "Vieš nejaký útok, ktorý by pomohol? Napríklad Tackle, alebo tak..." Opýtala som sa Panchama a po vymenovaní pár útokov čo vie som sa rozhodla, aby použil Karate Chop. "Ten by mohol pomôcť." Povedala som a Pancham sa vrhol na prerážanie steny. "Aero, ta puži Tackle." Nariadila som a obaja sa pustili na búranie steny, aby sme sa dostali na slobodu. Vďaka ich spolupráci to netrvalo dlho a zbúrali sme stenu zo zeme a uvideli sme druhú chodbu. Natešene som objala oboch pokémonov. "Boli ste úžasný! A ako rýchlo ste to zvládli." Pochválila som ich a obom som im podala posledné pitie, aby sa osviežili.
Po chvíľke oddychu nás Pancham vyviedol von na povrch. Ešte šťastie že sme naňho narazili, lebo aj keby sa to Aerovi nejako samému podarilo preraziť, stále by sme boli stratený. Pancham sa ponúkol, že nás odprevadí ku koncu púšte, že aby sme sa zase neprepadli. Nato som mu odvetila, že by nás predsa znovu prišiel pomôcť zachrániť a pohladkala som ho po hlave, načo sa iba usmial. Došli sme teda na koniec púšte a ja som sa spýtavo pozrela na Aera. Ten pochopil môj pohľad a nadšene prikývol. "Vieš Pancham, aj napriek tomu že sme boli uveznení, bolo nám s tebou vážne dobre." Začala som a potom som sa odmlčala, lebo som nejako nevedela ako pokračovať. Pancham sa na mňa nechápavo pozeral a čakal čo poviem. "Nechcelbysisaknámpridať?" Opýtala som sa ho úplne rýchlo a bez nádychu. Aero iba so smiechom pokrútil hlavou a opýtal sa on, keďže Pancham vôbec nerozumel "Iba sa pýtala, že či by si nechcel ísť s nami. Cestovať a užívať si čo nám osud prinesie. A tak.." Potom sme užen nervózne čakali, čo nám Pancham povie.

2 Enwy Enwy | E-mail | Web | 19. května 2017 v 13:19 | Reagovat

[1]: Pancham se úspěšně chytil. Dartrix je však po zápasu vyčerpaný - nejlepší by bylo navštívit sestru Joy na uzdravení.

3 Emma Emma | 19. května 2017 v 14:38 | Reagovat

[2]: //Ja len, že som chytala priateľstvom, ale dám ich aj tak oboch skontrolovať ^^

4 Enwy Enwy | E-mail | Web | 19. května 2017 v 16:13 | Reagovat

[3]: Oops, moje chyba xD Vím o tom, avšak mě trochu ovlivnil zvyk takto odepisovat na všechna chytka :'D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
ZDROJE:
Obrázky, týkající se pokémonů - Serebii / Bulbapedia / Pokecheck
Ikonky - Serebii
Obrázky herních míst - Dragonith (dA), UkeSora
Některé články převzaty z minulého světa - pokemon-rpg-game.blog.cz;
autorská práva vyhrazena
Design blogu je v autorství (c) Enwy & Dragonith, slouží pouze k použití leagueofpokemon.blog.cz
Pokémon patří společnosti Nintendo, Creatures a GameFreak

".... a všechny kousky skládanky pak zapadnou do jednoho..."