Jeskyně Icefall

6. května 2017 v 18:40 | Enwy
Výsledek obrázku pro icefall caveSouvisející obrázek

Studená jeskyně, chladná, bez života...
To nelze říct o jeskyni Icefall. Je sice chladná, avšak pouze, pokud přemýšlíme nad teplotou. Jeskyně je jedno velké bludiště, které skrývá pasti, ale zároveň různé bohatství jako jsou pokémoni či vzácné itemy.
Pro vstup do jeskyně je potřeba pořídit si věci v Survival shopu (viz. Obchodní čtvrť). Co je na této jeskyni tak zajimavého? Led, který je v této jeskyni, nikdy neroztaje. I kdybyste ji hřáli tím nejteplejším ohněm, nikdy se nepromění ve vodu. To vyvolává nepříjemný pocit, že led nikdy nebyl vodou. Některé teorie říkají, že led tady je vlastně led Laprasů, kteří tu v dávných dobách žili a utvářeli si své životně důležité místo.

Vstup sem pouze trenérům, kteří vlastní 3 odznaky.
Pro chovatele a koordinátory platí, že jejich starter musí mít Lv. 30+
Výsledek obrázku pro oddělovač png

POKÉMONI - CHYTÁNÍ

- Golbat, Lv. 45-48 - Seel, Lv. 43-47
- Zubat, Lv. 40 - Dewgong, Lv. 49-53
- Psyduck, Lv. 1-41 - Slowpoke, Lv. 35-41
- Sneasel, Lv. 30 - Swinub, Lv. 23-31
- Delibird, Lv. 1-30 - Piloswine - Lv. 23-31

POKÉMONI - RYBAŘENÍ

SUPER RODGOOD RODOLD ROD
- Poliwag, Lv. 15-25 - Krabby, Lv. 5-15 - Magikapr, Lv. 5
- Poliwhirl, Lv. 20-30 - Horsea, Lv. 5-15
- Gyarados, Lv. 15-25 - Magikapr, Lv. 5-15
- Psyduck, Lv. 15-35 - Goldeen, Lv. 5-15
- Horsea, Lv. 15-25 - Poliwag, Lv. 5-15
- Staryu, Lv. 15-25
- Shellder, Lv. 15-25
- Krabby, Lv. 15-25

V případě chytání:
1. Pokémon, kterého chytáš
2. Pokémon, kterým chytáš
3. Průběh chytání + jakým ballem
V případě rybaření potřebujete u sebe mít prut.
Výsledek obrázku pro oddělovač png
Výsledek obrázku pro nevermeltice
Nikdy netající led je ráj pro ledové pokémony. Znamená pro ně, že jejich domov nikdy nezmizí. Pokud máte nějakého ledového pokémona, pokuste se s jeho pomocí získat nikdy netající led.

Vstupuji do Icefallu a získávám led.

Ledoví pokémoni, kteří mají u sebe nikdy netající led lépe zvládají své ledové útoky a rychleji se je učí.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rory Rory | 9. září 2018 v 10:11 | Reagovat

VSTUPUJEM DO ICEFALLU A ZÍSKAVAM ĽAD (2x - Pre Amauru a Glaceona)(Incineroar Lilith, Amaura Aurea, Glaceon Joker)
„...vážne tam chceš ísť?“ Len som nadšene prikývla. Bolo mi jasné, že Lilith sa fakt do jaskyne nechce. Či to bolo zimou, alebo čisto lenivosťou, to som nevedela. Ale ja som ju navštíviť chcela, a v zime by vovnútri bolo ešte horšie, takže buď teraz alebo až na jar. A na jar sa mi čakať nechcelo. „No taaak, Lils, neboj sa! Bude sranda, sľubujem!“ Lilith si len odfrkla, no nasledovala ma dovnútra. „Máš aspoň mapu, alebo také niečo? Nie že sa tu stratíme...“ – „Môžeme nechávať donutové drobky, aby sme našli cestu späť!“ – „... ty by si ich zjedla...“ Zasmiala som sa a roztopašne pohodila vlasmi. „Pravdepodobne,“ prikývla som. „Ale neboj, mám plne nabitý pokédex – tie súčasné majú v sebe snáď všetko, aj mapy!“  
Vnútro jaskyne sa ani trochu nepodobalo tej v Johte. Icefall bol na prvý pohľad krajší, taký viac... honosnejší a dokonalejší. „A prečo tu sme?“ spýtala sa Lilith a nervózne sa obzerala, všimla som si tiež, že sa jej plamene na páse rozhoreli silnejšie. S úškrnom som sa k nej prisunula, keďže na mňa začínala doliehať zima. „Kvôli Aurei a Jokerovi. Cez leto som ich nechávala u profesora, keďže ľadoví pokémoni sa s teplom moc neznesú... hlavne Aurea. Amaury sú na teplo obzvlášť citlivé. Takže som hľadala nejaké riešenie... a tadá!“ rozmáchla som sa. „Vitaj v Icefalle, mieste kde sa dá získať ľad, ktorý sa nikdy neroztopí!“ Liltih sa okamžite napružila. „Nikdy? Poďme to vyskúšať!“ zazubila sa diabolsky a už-už sa chystala vyšľahnúť plamene na ľadové steny. „Lilith! Neopováž sa!“ S nespokojným výrazom sa stiahla a našpúlila pery. „Pfff, veď som len chcela vyskúšať, či to naozaj funguje...“
Čím hlbšie v jaskyni sme boli, tým chladnejšie bolo. Aspoň pre mňa, Lilith vyzerala, že jej chlad nevadil. Účinne nám roztápala cestičku, takže som čvachtala po polo-rozpustenom ľade. Z toho som usúdila, že na legendárnom mieste ešte nie sme. Lilith na mňa občas nespokojne pozrela, a keď jej už moje drkotanie zubami začalo liezť na nervy, bez varovania si ma hodila do náručia. „Huš, nech nám tu nechytíš tú smrkaciu chorobu. To by bolo veeeľmi zlé, trvá ti večnosť, kým sa z toho dostaneš. A vždy si strašne náladová a tak divne huhňavo hovoríš... vy ľudia ste fakt zábavní!“ zazubila sa na mňa. Len som sa zavrtela, aby som sa pohodlnejšie uložila, a nechala sa niesť.
„Rory... ono... sa to naozaj netopí!“ zamrmlala odrazu Lilith a ja som sa nadvihla na lakťoch. Ľad naokolo naozaj nevyzeral, že by mu Lilithine teplo niečo robilo. „Už sme v Icefalle!“ zašepkala som ohromene. Lilith ma postavila na zem a pritom mi vychmatla dva pokébally. „Toto som vždy chcela spraviť. Amaura, Glaceon, volím si váááás!“ zahučala a vyhodila ich vysoko nad seba. To vo mne vyvolalo záchvat smiechu. „Ideš sa dať na cestu trénera?“ Lilith len prevrátila oči. „Huš!“ odmávla ma.
Medzitým sa pred nami objavili Aurea a Joker. „Kde to sme?“ zamrkala prekvapene Aurea. „To už je zima?“ vykúlil oči Joker. Oklepala som sa. „Nestraš. Taký prudký teplotný rozdiel nezvládnem!“ Joker vyplazil jazyk. „Už som sa zľakol, že som prišiel o Halloween. To by bola škoda, nemyslíš? Ooh, pôjdeme koledovať! Že?“ rozžiaril sa a ja som sa zazubila. „Jasné, ale na to je ešte čas. Teraz k súčasnej situácii,“ prešla som medzi Jokera a Aureu a objala každého jednou rukou okolo krku. „Sme v Icefalle. Hovorí vám to niečo?“ Obidvaja potriasli hlavou. „No, ste ľadoví pokémoni, a leto a slniečko pre vás nie sú najlepšie, že?“ Aurea prikývla. „Nejako som si nikdy na teplo nezvyka... je to desivé!“ oklepala sa a Joker mierne prikyvoval. „No, a to by sme mali teraz vyriešiť. Ľad odtiaľto sa vraj nikdy neroztopí, takže... to by bolo pre vás perfektné, nie?“ Obidvaja sa v momente rozžiarili. „A... môžeme si z neho zobrať? Fakt?“ spýtala sa Aurea neveriaco. Jemne som prikývla. „Určite. Veď nejdeme brať celý jaskyňu, len trošku ľadu...“ Joker pribehol k stene a začal ju oňuchávať. „Husté!“ vypískol a následne ju olízal. „Pááni, ono je to fakt ľad!“ oklepal sa a začal divoko vrtieť chvostom.
„Takže... ako ho zoberieme?“ spýtala sa po chvíli Aurea a opatrne doňho ťukla nožkou. Ľad držal naozaj pevne... „Lilith?“ Incineroarka sa len zazubila, predĺžila si pazúry a napriahla sa, pripravená odraziť nám zo steny kúsky ľadu. „Nechajte to na mňa!“

2 [A] Drobeček [A] Drobeček | 12. září 2018 v 16:24 | Reagovat

[1]: Jeden kus ledu se bohužel roztříštil na mnoho malinkých, v celku tak zůstal pouze jeden Never-Melt Ice.

(získán 1x Nikdy netající led)

3 Rory Rory | 12. září 2018 v 18:10 | Reagovat

"Toto sa ti nepodarilo!" vyprskol pobavene Joker a sledoval kúsok ľadu na zemi. Liltih podráždene zavrčala. "Nehovor, génius..." Joker len prevrátil oči a začal vyberať z vrecka cukríky a hádzať nám ich. "Dajte si, zahreje to!" vyspevoval až extrémne spokojne. Netreba snáď hovoriť, že keď som ho ochutnala, vyletela mi z uší para a Joker vybuchol v záchvate smiechu. "Mala si vidieť svoj výraz!" utieral si slzičky. Potom ale zvážnel a pozrel na kus ľadu. "Tak... zober si ho ty!" prisunul ho k Aurei. "Ty ho potrebuješ viac, si predsa ultra-starý druh!" prikyvoval vážne. Aurea sa rozžiarila. "Ďakujem, si poklad!" obtrela sa oňho a išla si ľad zobrať.
"Oh Arceus, deti, neblbnite! Lilith vám môže skúsiť ulomiť druhý, že?" Lilith len zamračene prikývla a znovu rozžiarila pazúry. "A ten je pre mňa, takže prosííím, jeden obrííí! A žiarivý! Dobre?" skočil k nej Joker predtým, ako do ľadu znovu zaťala.
VSTUPUJEM DO ICEFALLU A ZÍSKAVAM ĽAD (pre Glaceona)

//prosím aplikovať 1x ľad u Amaury a ak sa podarí (...xD) tak aj u Glaceona

4 [A] Enwy [A] Enwy | 15. září 2018 v 8:12 | Reagovat

[3]: Led se podařilo získat. Oba pokémoni led přijali.

5 Rory Rory | 5. října 2018 v 23:26 | Reagovat

1. Swinub (ďalej tiež nazývaný "neznámy pokémon" alebo jednoducho "pokémon" xD)
2. Incineroar Lilith (Salandit sa zúčastňuje ako podrývačný divák)
3. (Level ball)
„... priznaj sa, že sme sa stratili!“ – „Ne-nestratili!“ trvala som na svojom, aj keď som si bola istá, že hej. Síce sa nám z jaskyne Icefallu podarilo dostať, no okolité chodbičky, ktoré viedli na povrch, boli ako bludisko, brrrr. Plus kvôli ľadu z Icefallu boli zamrazené a zasnežené, takže tam bola stále neskutočná zima, čo znamenalo, že som celý čas drkotala zubami.
Odrazu sa ozvalo tiché vžum a od pliec sa mi rozlialo teplo. Nechápavo som zamrkala a pozrela som do tváre pokémona, ktorého som už celkom dlho nevidela – Salandita. „Sal!“ zvýskla som nadšene. „Ahoj!“ Salandit nespokojne zatśkal. „Tu je ale zima...“ začal sa obzerať a ignoroval môj pozdrav. „Hmm, máš stále pohodlné ramená. Super!“ Prevrátila som oči a poškrabkala som ho. „Jasné. Ďakujem. Aj ja ťa rada vidím...“
Lilith Salandita úplne ignorovala, zjavne urazená, že nie je jediný ohnivý pokémon tímu, a ďalej sa obzerala. Zamyslene cupkala chodbičkou, a ja som ju v mierne trápnom tichu nasledovala, kým Salandit mi na pleciach pomaly zaspával.
„Už ti nie je zima, Roryyyy?“ ozval sa mi odrazu vedľa ucha a ja som sa usmiala. „Nie, Sal, ďakujem. Už mi je teplúčko....“ Lilith len urazene zavrčala a Salandit sa spokojne zazubil. „To je dobre,“ kútikom oka som videla, ako sa na Lilith provokatívne zubil. Psychicky som sa už pripravovala na veľkú bitku medzi nimi. Lilith ale našťastie len škrípala zubami a kráčala ďalej, čím ma mierne upokojila.
Lilith sa po chvíli zastavila a s vypočítavým, nadšeným pohľadom sa otočila sa Salandita. „Ukážem ti, kto tu je najlepší ohnivý pokémon!“ Kútikom oka som videla, ako na ňu Salanit pochybovačne pozrel a Lilith ustúpila z cesty. Odhalila huňatú guličku, ktorá bola uprostred chodbičky. „Rory, chytíme si nového parťáka do tímu!“ zahlásila rozhodne a ja som nadvihla obočie. Nechcela som jej ale podrývať autoritu, takže som len prikývla. „Zápasenie teda nechám na tebe, dobre?“ Ale moc nadšená som zrovna nebola.  

Salandit sa mi začal na pleciach nervózne mrviť, keď Lilith rozpálila plamene na páse. Potom sa zohla ku guličke a šťuchla  do nej. „Hej, krpec, poďme zápasiť!“ Gulička sa zamrvila a odrazu sa spod srsti vystrčil ňufáčik a za ním nasledovali očičká. Ako som tak naňho pozerala, vyzeral naozaj roztomilo... Potom pokémon prikývol. „Začínaš!“ ozvalo sa potichu. Lilith sa zazubila a vystrelila po ňom prúd ohňa. Tá huňatá gulička sa však pohotovo uhla, čo Lilith (a aj mňa) celkom prekvapilo.
Lilith sa v momente rozžiarila, ako jej došlo, že zápas nebude až tak nevyrovnaný, ako si myslela. Rozžiarila si pazúriky a vyštartovala po pokémonovi... a on zase vyletel smerom ku nej. Keď sa Lilith zahnala, čakala, že pazúry pokémona nie len poškriabu, ale ho aj odhodia... preto bola trochu prekvapená tým, že ním tak trochu prešli a náraz ju donútil zapotácať sa. Pokémon sa od nej odrazil a s ľahkosťou dopadol kúsok od nej. Lilith zamrkala. „Huňatučký!“ zamrmlala a stiahla pazúry. „Dobre, uznávam, trošku som ho podcenila...“ otočila sa ku mne a mrkla. „Ale tu to končí. Neboj, neboj, už len zodpovedná Lilith!“ zasalutovala. Pokémon spod srsti znovu vystrčil ňufáčik a začal ňufať po okolí. Po chvíli vystrelil do vzduchu a plnou silou sa spustil na zem... a aj keď som pokémona nepoznala, ten útok ma desil, odkedy som videla, čo s ním dokázal Torterra z tímových. „Lil, chce použiť zemetrasenie! A sme vo vnútri jaskyne!“ a ja som tu zostať zasypaná nemieila. Moc veľká zima, nem nem nem. Lilith po ňom vypálila prúd ohňa a prišpendlila ho k stene, tesne pred tým, ako stihol do zeme naraziť a roztriasť ju tak. „Teraz máš šancu, Lils! Poriadny Cross Chop!“ no, toľko k tomu, že zápas bude na nej. Ale pokémon bol zjavne talentovanejší a silnejší, ako sme obidve čakali. Lilithine útoky mu síce dali zabrať, no aj tak sa len po stene zošuchol na zem, otriasol sa a znovu vyskočil. Ozvalo sa nadýchnutie a odrazu na nás letel blizzard... no, a mňa to zasiahlo oveľa viac ako samotnú Lilith. S piskotom som odbehla do mierneho výčnelku a začala som protestne klepotať zubami. Liltih na druhú stranu len rozpálila plamene na svojom páse a nazúrene na pokémona zazerala. Keď blizzard skončil, celá zem aj steny boli pokryté čerstvou vrstvou snehu, len okolo Lilith bola mini mláčka, od toho, ako sa sneh pri kontakte s ňou topil. Nespokojne sa oklepala a celá naježená sa napriamila.
Potom na seba chvíľu len pozerali, teda, aspoň myslím, oči toho pokémona som nevidela. Ale vyzeralo to ako nejaký očný súboj, čo ma nútilo uvažovať, o čom všetkom vlastne sú zápasy... a potom ma Lilith vytrhla z myšlienok, keď sebou mykla a vyštartovala po pokémonovi. Zovrela ho v pästi, napriahla sa a hodila ho o stenu, a aj ja som musela uznať, že mala šťastie, že to stihla. Pokémon totiž začal vydychovať bielu paru, ktorá ho začala obaľovať... a keby sa v nej stratila aj Lilith, dobré by to nebolo.
No, následne som si v duchu vynadala, pretože som to zjavne zakríkla.  Hmla sa rozšírila až ku mne a po chvíli som ledva videla kúsok pred seba – a aj to asi bolo Salanditovou zásluhou. „Lilith?“ ozvala som sa neisto. „Tu sooom!“ zakňučala Liltih až prehnane dramaticky, takže mi bolo jasné, že je vporiadku. Následne sa ale ozvalo tiché vžuchnutie a potom náraz, spolu s Liltihiným vyjaknutím. „Oh, ten malý...“ prehltla nadávky. „Vrazil do mňa! Hnusáčik jeden!“ živo som si predstavovala, ako sa ježí a prská všade naokolo. „Lilith, sústreď sa. Musíš tú hmlu rozohnať... ale zároveň nemôžeš strieľať útoky len tak dookoloa, nechcem dostať zásah...“ Lilith súhlasne zahmkala a vzápätí dostala ďalší náraz. „Daj sa na zem. Budem mieriť vyššie, nech to hmlu rozoženie, takže si sadni, alebo ľahni... a rozprávaj nahlas, dobre?“ povedala náhlivo a ja som bez zaváhania klesla na zem a začala spievať národnú hymnu, keďže ma nič lepšie nenapadlo. A potom som už len počula vžuchnutia, ako Lilith strieľala ohňom dookola.
Vec, ktorú som si uvedomila ako prvú, bolo že kým sa hmla zrieďovala a rozptylovala, teplota jaskyne sa zvyšovala a sneh sa postupne topil. Keď už bolo ako tak vidno aspoň obrysy, zem bola pokrytá mini-vrstvou vody, ktorá ale malému pokémonovi bránila nepozorovane na Lilith zo strán skákať a používať na ňu nárazový útok. „Lilith, teraz ho už môžeš počuť!“ zvolala som nadšene. Lilith sa pobavene zasmiala a keď sa ozvalo čľupnutie, rovno tam vystrelila Overheat a pokémona prišpendlila k stene. „Dobrá muška!“ pochválila som ju a ani som sa na ňu nemusela pozerať, aby mi bol jasné, že sa úškŕňa ako slniečko na hnoji. Zároveň mi ale bolo jasné, že už nie je tak plná energie ako na začiatku, predsalen, v hmle dostala pár slušných zásahov od neznámeho pokémona... takže som začala vyťahovať nejaký ten ball.
„No tak pooď, nech to už skončíme!“ zavolala Lilith na pokémona provokatívne a on na ňu teda vyslal znovu blizzard, tentokrát ho smeroval čisto na Lilith, za čo som bola vďačná, keďže sa ma ani trochu nedotkol. Lilith ho čiastočne blokovala Overheatom, a tie časti, ktoré sa nerozpustili vo vzduchu, sa potom rozpustili pri kontakte s jej nažhavenou srsťou. Potom si nechala vzplanúť päste a roztočila sa, Darkest Lariat ma ako vždy dokázal dostať do kolien – a fakt, že som na nich už bola, bol druhoradý.
Pokémon po nej vyskočil so snahou o nárazový útok a takto sa obidvaja zrazili. Bolo to epické, to som musela uznať, obidvoch to odrazilo dozadu a potom chvíľu stáli a nahlas oddychovali. Lilith po chvíli zavrčala, pokémon jej odpovedal podobne, a potom sa znovu zrazili dva útoky, tentokrát prúd ohňa a snehu. Oheň ale sneh rýchlo pretopil a vrazil priamo do pokémona, ktorého to znovu odhodilo. Túto chvíľku Lilith využila, aby ho škriabavým útokom pripichla k stene a potom ho Darkest Lariatom do steny vtlačila. Potom ustúpila a sledovala, ako sa huňatý pokémon zviezol popri stene na zem a zostal tam ležať.
„Pchhh, bol slabý!“ odfrkol si Salandit, aj keď som jasne videla, že je zápasom ohromený. To ale naprudilo ako Lilith, tak neznámeho pokémona – pokémon sa striasol a začal sa zdvíhať, a Lilith ho v zúrivosti zo Salanditových slov znovu pripražila Overheatom. Salandit zatśkal. „Tak už ho chyťte a poďme, je tu zima!“ zaprskal otrávene a zvrtol sa mi na pleciach, aby bol Lilith otočený chrbtom – a pritom mi vyrazil pokébal. Skoro mi padol na zem, na poslednú chvíľu som dokázala zmeniť trajektóriu a poslať pokéball na neznámeho pokémona, aj keď som si nebola istá, či zápasenie stačilo. Pokémon však ležal na zemi a hlasno oddychoval... či len načerpával sily, alebo bol už naozaj porazený, to som netušila.
Lilith rozžiarene sledovala level ball, ako ho vcucol a potom klesol na zem, kde sa začal prevaľovať. Salandit, ktorý čo najnenápadnejšie celé hádzanie ballu sledoval, mi teraz v tej najnapínavejšej chvíli zakryl chvostom oči a ja som ich nakoniec aj tak zavrela, ako som čakala na výsledok.

6 [A] Drobeček [A] Drobeček | 13. října 2018 v 12:00 | Reagovat

[5]: Swinub se chytil.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
ZDROJE:
Obrázky, týkající se pokémonů - Serebii / Bulbapedia / Pokecheck
Ikonky - Serebii
Obrázky herních míst - Dragonith (dA), UkeSora
Některé články převzaty z minulého světa - pokemon-rpg-game.blog.cz;
autorská práva vyhrazena
Design blogu je v autorství (c) Enwy slouží pouze k použití leagueofpokemon.blog.cz

Pokémon patří společnosti Nintendo, Creatures a GameFreak

".... a všechny kousky skládanky pak zapadnou do jednoho..."